Košík
0
0,00 €
Jubilejná katechéza pre rodinu - apríl:
Bližšie k Bohu
ČO ZNAMENÁ PRE MŇA BYŤ BLIŽŠIE PRI TEBE, BOŽE?
Náš deň má 24 hodín a my strávime 10 až 12 hodín prácou (ktorá je potrebná, a ktorú si nám Ty prikázal – aby sme obrábali zem). Okrem toho sa staráme o rodinu, vozíme deti do školy, škôlky, na krúžky, možno sa staráme o zostarnutých rodičov... Cestou z práce často ešte musíme stíhať nákupy, doma pripravujeme raňajky, večere. Potrebujeme upratať, oprať, postarať sa o byt, dom, záhradu... Sem tam stíhame nejaké záľuby, službu v spoločenstve...
A popri tomto sa snažíme o každodennú modlitbu, keď sa nám to dá ideme do chrámu, niekedy sa dokonca podarí ísť aj na adoráciu… Žijeme naše povolanie v manželstve a rodine tak dobre, ako sa nám to darí zvládať. A uvedomujeme si, že na Teba chceme nielenže nezabúdať, ale že Ti chceme byť čo najbližšie. Ale nevieme žiť život modlitby tak, ako rehoľníci žijúci v klauzúre v kláštore.
Ako sa to dá byť k Tebe ešte bližšie? Niežeby sme nechceli, ale ako popri tomto všetkom, čo žijeme, môžeme byť pri Tebe ešte bližšie?
BOŽÍ PLÁN S MANŽELSTVOM
Ježiš nás pozýva pripomenúť si, aký je pôvodný Boží plán s manželstvom, aj s našim manželstvom: "Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: "Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele"? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo." (Mt 19, 4-6)
Od počiatku nás stvoril na svoj obraz ako muža a ženu (Gn 1, 27), od počiatku si nás vryl do dlaní (Iz 49, 16) – Janka a Ivku, Stanka a Gabiku, Jožka a Zuzku..., každého jedného z nás. To, že nás stvoril na svoj obraz, znamená nielenže každý z nás je podobný Bohu, ale že sme stvorení ako "jednota dvoch", že je do nás vpísaná podoba s jednotou v Trojici. Sviatostné manželstvo je znakom, ktorý účinne prenáša do viditeľného života neviditeľné tajomstvo skryté od večnosti v Bohu – je viditeľným znamením neviditeľnej Božej prítomnosti (KKC 774).
OBJAVOVAŤ PRÍTOMNOSŤ KRISTA MEDZI NAMI
My, manželia, sme obrazom Božej lásky – ikonou lásky Boha k nám (Amoris laetitia 121). Rovnako ako pri pohľade na skvostnú ikonu – obdivujeme jej farebnosť, kompozíciu a symboliku. Čím dlhšie ju vnímame, tým viac sa nechávame vtiahnuť nielen do úžasu nad tým, ako sa ikonopiscovi podarilo tak verne priblížiť Tvorcu, ale zároveň nás to priťahuje bližšie aj k samotnému Bohu.
Tak aj pri pohľade na naše manželstvo postupne, krok za krokom, môžeme objavovať Krista, jeho skutočnú prítomnosť ako osoby, ktorá je medzi nami. Najprv príde akoby precitnutie, že je tu prítomný niekto, kto je pre nás niekto veľký a úžasný, niekto, kto nás presahuje a s kým túžime vytvárať jednotu. Je to rovnaké, ako keď sa dvaja mladí ľudia zamilujú, "rozbúcha" sa im srdce, lebo objavia takúto osobu. A potom prichádza vášnivá túžba objavovať ju stále viac, byť pri nej blízko stále častejšie. Aj my, keď si uvedomíme, že Kristus je tu medzi nami v našom manželstve, nedokážeme odolať túžbe stále viac ho objavovať, byť mu vždy znovu a znovu bližšie – takto "na dosah ruky" je nám práve v láske k manželke/manželovi.
Tak, ako sme ho mohli v našom manželstve nájsť a byť mu blízko už v deň nášho sobáša, tak isto je prítomný uprostred nás, aj keď si večer unavení sadneme vedľa seba na sedačku, keď ráno varíme kávu manželke, keď sa rozhodneme objať a pobozkať svojho manžela/manželku, ale aj keď sa hádame a cítime sa vzdialení... On je medzi nami.
POZVANIE BYŤ DAROM
Objavenie daru Kristovej prítomnosti v našom manželstve však obsahuje aj ďalšiu rovinu. Radosť z toho, že ja som obdarovaný, sa premieňa na vďačnosť za dar – dar môjho manžela, manželky, našich detí. A z vďačnosti začne nevyhnutne prameniť túžba sám/sama byť darom. Cesta k Bohu je cesta lásky. V nej objavujeme, že Kristus nám ponúka sám seba, ale je to zároveň aj pozvanie pre nás, aby sme aj my boli darom. Jeho dar nevyhnutne vedie k obete (ku krížu, tak ako sa aj On sám na kríži definitívne daroval), čokoľvek to v našom živote bude znamenať (napr. konať naše bežné povinnosti pre iných ako vedomé rozhodnutie urobiť konkrétne dobro, a nie ako trest, alebo nechcenú povinnosť).
Aj každodenné činnosti – varenie, upratovanie, pranie, žehlenie, umývanie kúpeľne a WC, kosenie či riešenie opravy auta – teda všetko, čo patrí k našej práci, o ktorú sa delíme s manželom, manželkou či deťmi, sa môžu stať momentom, keď sme Bohu blízko. Ak sme ich predtým vnímali len ako povinnosť, ktorú musíme vykonať, lebo to za nás nikto iný nespraví, a brali sme ich ako nutné zlo – kríž, ktorý nesieme, skutky možno prehliadané či vykonávané s nevôľou – môžeme v nich objaviť viac. Ak si uvedomíme vďačnosť za nesmierny dar, ktorý sme dostali, môžeme tieto každodenné povinnosti premieňať na službu, na dar pre svoju rodinu – a tým aj na dar pre samotného Boha.
Byť bližšie pri Bohu znamená dávať sa v konkrétnych skutkoch. Keď ráno vstávame skôr, aby sme pripravili raňajky a desiatu, je to skutok lásky pre naše deti – aby si mohli pospať o pár minút dlhšie, aby nešli do školy hladné, aby nemuseli každý deň kupovať jedlo v obchode. Áno, niekedy tú desiatu prinesú späť domov, niekedy ju nezjedia, inokedy splesnivie. No väčšinou ju zjedia. A my napriek tomu každé ráno znovu vstávame – pretože chceme ich dobro, pretože chceme byť o kúsok bližšie pri Bohu.
KRISTUS JE BLÍZKO AJ V ŤAŽKÝCH SITUÁCIÁCH
Kristus je s nami aj v momentoch, keď prežívame chorobu, strach, ťažkosti, ktorým nemusíme rozumieť, keď je medzi nami napätie. Jeho prítomnosť sa z manželstva nevytratí ani keď je naše manželstvo v kríze.
Práve v takýchto situáciách si potrebujeme znovu pripomenúť jeho blízkosť: "I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou." (Ž 23,1). Nevzdávajme sa, neprestaňme chcieť hľadať cestu. On je verný svojmu prísľubu a je pripravený pomôcť nám!
PRAMEŇOM TÚŽBY BYŤ BLIŽŠIE PRI BOHU
"Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14, 6). Toto je pravda, ktorú potrebujeme objavovať na každom kroku našej spoločnej cesty. Čím hlbšie ju budeme spoznávať, tým viac nás uchváti, a ak ju prijmeme, premení nás. Potrebujeme ju integrovať do svojho života, aby sa stala vnútorným prameňom našej túžby byť bližšie pri Bohu.
Hľadajme znamenia, ktoré nám budú pripomínať Ježišovu prítomnosť s nami. Buďme pozorní, aby sme mohli vnímať príchute lásky, konkrétne gestá (pohladenie, objatie, úsmev...), jednoduchú prítomnosť toho druhého.
Hľadajme spôsoby ako si vyjsť v ústrety – počúvať, aj keď sme unavení, pripraviť večeru, vyžehliť veci... Buďme vďační za dar druhej osoby, ktorý sme dostali. A tak, ako keď cez pohľad na ikonu nechávame rásť našej túžbe po Bohu, naučme sa žasnúť nad jeho prítomnosťou v našom manželstve, ktorý je nám tak blízko, ako je to len možné.