Košík
0
0,00 €
Manželia tvoria jedno telo
"Byť jedným telom" (Gn 2, 24; Mt 19, 6) má v mesiaci modlitieb za jednotu kresťanov ešte širší rozmer: aby sme aj v Cirkvi tvorili jedno nerozdelené telo. Budovať a chrániť jednotu Cirkvi znamená budovať jednotu medzi manželmi. Príbeh z Prvej knihy kráľov (1 Kr 3, 16–27) ukazuje, ako pravá matka radšej zachránila dieťa, než aby bolo rozťaté. Radšej sa ho nesebecky vzdala, aby zachránila jeho život, život dieťaťa jej bol drahší ako túžba vlastniť ho. Hoci návrh rozťať dieťa pôsobí morbídne, rozdelenie manželov, ktorí sú "jedným telom", môžeme vnímať ako podobné bolestné roztrhnutie tohto tela.
Sv. Ján Pavol II. hovorí, že jednota a nerozlučiteľnosť manželstva sú darom, nie bremenom. Krízy v manželstve sú dôkazom, že jednota trpí. Bez týchto darov by sa manželia veľmi jednoducho navzájom opustili, akoby sa nič dôležité nestalo. Práve princíp nerozlučiteľnosti povzbudzuje: "Neopúšťaj, zabojuj!" Kristus, ktorý manželstvo spojil prichádza na pomoc manželom, aby ich lásku uzdravil, zušľachtil a povýšil. (Porov. GS 49)
Nebezpečenstvo rozdelenia
"Rozdeľuj a panuj!" To nie len zásada panovníkov, ale aj rozdeľovatela – diabla. Ak je jednota to najpodstatnejšie, čo hovorí o kvalite manželskej lásky, je logické, že bude aj prvým, na čo bude útočiť Nepriateľ. Udržať jednotu je hlavnou skúškou Cirkvi, hlavnou skúškou manželskej lásky a rodinného života, pravosti toho, čo žijeme.
Rovnako ako rozvod zasahuje do rodiny, aj rozdelenie Cirkvi na viac než 26 000 denominácií je bolestivé, pretože Cirkev je tajomným Kristovým telom. Je bolestné vidieť nejednotu v rehoľných komunitách, medzi kňazmi, vo farnostiach a medzi manželmi.
Jednota domácej cirkvi je najkrajším svedectvom lásky pred svetom. Nech sú tak dokonale jedno, Otče, aby svet spoznal, že miluješ… (Porov. Jn 17, 23) V jednote malej cirkvi v dome má svet spoznať lásku Boha. V tom je sviatosť manželstva znakom i zadaním. Tak jednota Cirkvi ako aj jednota kresťanov začína v jednote malej domácej cirkvi. Preto tá najväčšia misia manželov nespočíva v ich "aktivite", ale v ich "pasivite" – nie v tom, čo robia, ale v tom, čím sú – v ich bytí. Ak sú svedectvom jednoty, hovoria už dostatočne veľa.
Boh, prvý a posledný zjednocovateľ
Jednota je dar i úloha. Udržať jednotu je hlavnou skúškou Cirkvi, pravosti toho, čo žijeme. Pretože nedostatok jednoty medzi veriacimi, spôsobuje prehlbovanie nevery medzi neveriacimi. Jednota nie je jednoduchá, je ale možná a treba na nej denne pracovať.
Prvým a posledným zjednocovateľom je Boh Otec, ktorý nespája nasilu, "nezlepí, čo sa rozpadlo", ale tvorí nové a v tom nachádzame nádej (Porov. Zjv 21, 5). Táto nádej nás vedie k presvedčeniu, že napriek všetkým prekážkam môžeme dosiahnuť čo Boh pre nás zamýšľa – plnú jednotu s Ním a medzi nami, pripomína, že konečná jednota – medzi Bohom a ľuďmi i medzi nami navzájom – je nielen možná, ale istá, lebo ju zaručuje sám Boh.